V rámci ešte kvalitnejšieho informovania o dianí v basketbalovom klube Spišskí Rytieri vám z času na čas prinesieme rubriku ROZHOVOR S… Pôjde o interview so zaujímavou osobnosťou, ktorá je spätá so spišskonovoveským basketbalom.
MILAN MUCHA je dlhoročným fanúšikom basketbalu na Spiši. S naším klubom zažil azda všetko, čo sa dalo. Počas rokov spolupráce si vybudoval k basketbalovej Novejšy silný, až rodinný vzťah. Založil fanklub a v tejto roli verného fanúšika je najznámejší aj širokej verejnosti. Neskôr začal pracovať pre klub ako bezpečnostný manažér a hoci sa mu v živote veľa vecí zmenilo, jedna predsa len zostala. Láska k Spišským Rytierom.
Kedy a ako ste sa prvýkrát dostali k fandeniu spišskonovoveskému basketbalu?
„Celé to začalo pri postupe do extraligy v roku 2004, kedy nás pozvalo vtedajšie vedenie na zápasy extraligy. Do tej doby sme sa aktívne zapájali predovšetkým pri povzbudzovaní na hokeji.“
Aký ste typ fanúšika?
„Aktívny. Sedieť v hľadisku bez toho, aby som čo i len minimálne zatlieskal, čo môže skutočne každý divák bez ohľadu na vek, to som nikdy nechápal. Veď predsa, keď sa celý týždeň teším, že si môžem prísť osobne pozrieť svoje obľúbené družstvo, tak prečo by som mal následne len tak sedieť v hale a nebodaj ešte aj kritizovať namiesto povzbudenia!“
Aj si občas zanadávate?
„Aj si zanadávam, veď kto nie. Ale záverečnou sirénou to celé končí a vedel som si podať ruku so súperovými fanúšikmi.“
Spomínate si, kedy vám bolo počas tých rokov fanúšikovia najťažšie?
„Keď nám ušla finálová miestenka alebo keď sme nezvládli súboj o konečné tretie miesto v Handlovej.“
Pamätáte si na nejakú vtipnú príhodu, ktorú máte spojenú s fandením?
„Príhod bolo veľa a ťažko sa dá jedna jediná vypichnúť. S každým mestom, v ktorom sme boli na výjazde, sa nám spájajú nejaké tie zážitky. Skôr by som poukázal na Prievidzu a vzťahy s ich fanúšikmi. Dodnes sme spolu v kontakte, aj keď sa už aktívne nezapájame. Z iného súdka môžem spomenúť to, keď v prvej etape môjho pôsobenia vo fanklube som fandil hráčovi číslo 9 – Dávidovi Demečkovi. Prešiel som s ním aj to dobré, aj to zlé. A teraz? Teraz sme v inej práci kolegovia a snažíme sa každý zo svojej pozície spoločne robiť pre naše mesto čo najviac užitočného.“
Dnes ste hlavný usporiadateľ domácich zápasov, ale vieme, že stále vás to láka aj k fandeniu. Dokážete skĺbiť tieto dve role aj naďalej?
„Samozrejme, že niekde vnútri sa to vo mne bije, ale prišiel vek, kedy som si povedal, že môžem pomôcť nášmu klubu aj inak než svojimi hlasivkami. Ako povedal jeden môj priateľ, a na čom sa zabávam dodnes: ‚Spravili capa záhradníkom‘ (smiech, pozn. autora). Poznám úskalia a finty fanúšikov a poznám aj typy fanúšikov, koho je potrebné si ustrážiť, koho stačí upozorniť a koho treba už ráznejšie varovať. Viete, čo ma motivovalo stať sa bezpečnostným manažérom a hlavným usporiadateľom? Neprofesionálne zásahy usporiadateľov voči fanúšikom – či už to bolo u nás na hokeji alebo v iných mestách. Chcel som to skrátka zlepšiť. Samozrejme, spoznal som aj veľa ľudí, ktorí si svojím správaním a vystupovaním vybudovali rešpekt a úctu bez toho, aby sa skrývali za vestu usporiadateľa. Ale zároveň sa priznám, že ak boli zaujímavé zápasy a ja som si našiel za seba zástup, tak som si ešte veľmi rád vybehol k chlapcom zafandiť. Samozrejme, už aj s patričnou pracovnou deformáciou, keďže som ich často upozorňoval.“
Ako je to v súčasnosti s fanklubom Šalene Gebule?
„Bohužiaľ, s mojím odchodom skončila aj väčšia časť mojej generácie a fanklub funguje o piatich ľuďoch, kde hádam najväčšiu zásluhu na jeho fungovaní má môj brat, za čo mu veľmi pekne ďakujem.“
Vráťme sa k minulej sezóne, ktorá bola historicky najlepšia vôbec z pohľadu športu v našom meste. Verili ste, že Spišská Nová Ves môže získať v basketbale v jednom roku double – čiže vyhrať majstrovský titul aj Slovenský pohár?
„Keď sme začínali sezónu už pod názvom ako Spišskí Rytieri, nikto ani len netušil, aká skvelá sezóna nás čaká. O to viac človeka mrzel pohľad na prázdne tribúny. Klobúk dole pred naším vedením a som rád, že ľudia v klube sú hladní po úspechu znovu.“
Oslávili Šalené Gebule majstrovský titul „šaleno“?
„Od manželky som mal dovolené ísť na pozápasové pivečko. Fanúšikovia oslavovali pred halou a na terase. Čo sa dialo v meste, treba sa opýtať iných (smiech, pozn. autora).“
Čo hovoríte na tohtosezónny tím a doterajšie výsledky?
„Priznám sa, že v tejto sezóne mám zatiaľ veľký čierny bod. Dôvod je ten, že moja hlavná pracovná činnosť a s ňou spojená vyťaženosť mi už nedovoľuje sa natoľko venovať basketbalu, ako to bolo počas minulých rokov. Som šťastný za to, keď sa mi popri práci a môjmu synovi Arturkovi podarí uvoľniť sa aspoň na niektoré zápasy. Nie je preto namieste, aby som komentoval tím a jeho výsledky. Čo ma však ako správneho lokálpatriota teší, sú mená hráčov ako Adam Antoni, Lukáš Krajňák, Michal Baťka či Ivan Židzik (hoci poslední dvaja spomenutí nie sú rodení Spišiaci) na súpiske tímu. Preto som stále o čosi viac rád, keď na palubovke vidím práve týchto chalanov. Čo sa týka ambícií mužstva, verím, že o medailu si zahráme aj v tomto ročníku Slovenskej basketbalovej ligy.“
Máte pre chlapcov nejaký odkaz?
„Trimce še! Hrajte basketbal srdcom, hrajte ako jeden tím, jedna rodina a potom ani ten výsledok nie je často až tak dôležitý.“
