DOSIAHOL TO, ČO ŽIADNY FUNKCIONÁR NEMÔŽE PREKONAŤ
„Cítim hrdosť. Som hrdý na to, čo sme dokázali, na ľudí, s ktorými som to dokázal,“ hovorí Rasťo Javorský, jeden z najúspešnejších spišskonovoveských športových funkcionárov 21. storočia, ktorý sa rozhodol – pre niektorých nečakane – zavesiť funkcionársku kariéru na klinec.
Za tri roky dokázal dostať značku Spišskí Rytieri do povedomia športovej verejnosti a predovšetkým – dodal jej vysoký kredit i rešpekt. Výsledky hovoria jasnou rečou, každá sezóna priniesla medailový úspech: hneď v prvej prišlo historické double (víťazstvo v Slovenskej basketbalovej lige i Slovenskom pohári), v druhej účasť medzi najlepšou štvorkou až v štyroch súťažiach (najlepším výsledkom bolo 2. miesto v Tipsport federálnom pohári), predošlý ročník znamenal historicky prvé víťazstvo Novovešťanov v dlhodobej časti ligy, zisk bronzových medailí a opäť účasť medzi elitnou štvorkou aj v Slovenskom pohári a najmä v nadnárodnom Alpsko-jadranskom pohári.
„Keď riešiš denno-denné problémy a krôčik po krôčiku sa snažíš posúvať klub vyššie, ani si neuvedomuješ, kam si sa až dostal. Stále to vnímaš v aktuálnom čase len ako malý posun oproti tomu, ako to bolo včera. Keď sa však rozprávam s ľuďmi zo Spišskej, Slovenska i zahraničia, s ľuďmi, ktorí ani nerobia basketbal a hovoria o našom úspechu, o ceste, ktorú sme prešli („From Zero to Hero“), cítim hrdosť,“ usmieva sa R. Javorský.
Vráťme sa niekoľko dní dozadu. Rasťo prekvapil viacerých ľudí, keď k hodnotiacemu článku o sezóne 2022/2023 pripojil na sociálnej siete síce stručný, zato jasný komentár – „moja posledná“. Teraz vysvetľuje, že už keď preberal BK 04 AC LB Spišská Nová Ves, vedel, že predsedom nebude ako jeho predchodca 25 rokov. „Mojím cieľom bolo dostať basketbal v Spišskej na takú úroveň, akú si zaslúžia naši fanúšikovia. To, či sa to podarilo, nechám už na nich.“
Sme presvedčení, že odpoveď je viac než jasná. Ale späť k dôvodu, resp. k dôvodom Javorského konca. „Na moje rozhodnutie nemal vplyv jeden dôvod, ale súhra viacerých dôvodov. Jedným z nich bol aj pocit istého nedostatku rešpektu zo strany niektorých kolegov z basketbalového hnutia na Slovensku. A po tých rokoch by sme si to hádam aj zaslúžili.“
Najbližším kolegom už pred touto sezónou oznámil, že je jeho posledná. Priznáva, že málokto tomu veril… Na Rasťove „arrivederci“ nemal vplyv piaty semifinálový duel proti Komárnu, lebo definitívne rozhodnutie učinil ešte v sobotu, dva dni pred vyvrcholením nešťastnej semifinálovej série. „Ak by sme aj postúpili do finále ligy, tak by som si funkcionársku kariéru len predĺžil o niekoľko týždňov.“
Napriek Javorskému diplomatickému slovníku si autor článku politicky nekorektne pustí ústa na špacír a pomenuje veci otvorenejším spôsobom. Je hanbou, resp. prejavom amaterizmu vedenia Slovenskej basketbalovej asociácie a Niké Slovenskej basketbalovej ligy, že neboli schopní (ochotní ?) doručiť bronzové medaily do Spišskej Novej Vsi po poslednom semifinálovom zápase a dopriať hráčom a fanúšikom ich odovzdanie priamo na palubovke. Je hanebné, ak ktokoľvek (zvlášť kolega z brandže) šíri hoaxy o pískaní rozhodcov v prospech Spišskej, zvlášť po tom, čo sme videli v niektorých zápasoch tohtosezónneho play-off. A je smutné, keď určité „eminencie“ v pozadí neriešia nedôslednú nomináciu arbitrov a ich očividné pochybenia, ale zaoberajú sa statusom predsedu klubu na sociálnej sieti, resp. strašia pokutami.
Tento článok však má byť o pekných veciach, o Rasťovi a jeho službe pre (spišskonovoveský a slovenský) basketbal. Preto späť k pointe. „Klub je v súčasnosti zastabilizovaný, má svoje renomé, svoju tvár. Aj preto som sa rozhodol ukončiť svoje pôsobenie teraz a nenechávam klub len tak napospas. Okrem toho, nechcem ‚zavadzať‘ možno lepším funkcionárom, ktorí verím, že prídu s novou energiou a posunú Spišských Rytierov ďalej,“ nádeja sa Javorský.
Zastavíme sa pri ostatnej vete, lebo počúvame aj prirodzené obavy od časti basketbalovej verejnosti na Spiši, ako bude klub fungovať po tom, keď Rasťo už nad nim nebude držať ochrannú ruku. „Basketbal v Spišskej Novej Vsi oslavuje 75 rokov a pokračuje ďalej, aj keď som skončil ako funkcionár. Verím, že súčasné vedenie klubu bude pokračovať v načatej práci a bude ešte úspešnejšie. Teším sa a som presvedčený o tom, že aj z pozície diváka a fanúšika ma čaká radosť z ďalších úspechov.“
Javorský, ktorý mimochodom končí ako funkcionár na všetkých basketbalových úrovniach vrátane pozície člena výkonného výboru Slovenskej basketbalovej asociácie, si chce v nasledujúcich sezónach užívať zápasy ako divák a chce byť už „len“ v pozícii verného fanúšika Spišských Rytierov.
O NAJVÄČŠÍCH ZÁŽITKOCH
Na konci kariéry je dobrým zvykom bilancovať. Čo teda považuje Rasťo za najpozitívnejšie zážitky z pôsobenia pri Spišských Rytieroch? „Je ich mnoho. Začal by som získaním nášho partnera z Kanady Richarda Petka, bez ktorého by proces budovania klubu bol oveľa dlhší a ktovie, či by sa vôbec podaril. Pokračoval uvedením značky Spišskí Rytieri na športový trh a všetkým, čo s tým súvisí. Ďalej ma doslova hrialo pri srdci, že sme opäť zaplnili našu halu na domácich zápasoch. Nuž a zrejme najviac sa teším z partie ľudí, ktorí robia okolo basketbalu – funkcionári, tréneri, skvelý fanklub, stolík, podporovatelia, atď. Teším sa, že sa podarilo vytvoriť klub so svojím charakterom a vnútornými pravidlami fungovania. Získavanie trofejí a úspechov je dôsledok týchto krokov. Samozrejme, priniesli nám obrovskú radosť.“
A, naopak, čo vníma negatívne? „To, že sa mi nepodarilo dotiahnuť mládež na tú úroveň fungovania, akú sme si želali.“
FUNKCIONÁRSKA KARIÉRA V SKRATKE
Rastislav Javorský bol basketbalovým funkcionárom tri desaťročia. Zaspomínal si, ako mu kamarát poslal bulletin z roku 1993, kde bol uvedený ako predseda klubu BK UNIC Bratislava… Keď sa po škole vrátil domov na Spiš, niekoľko rokov pomáhal juniorom v pozícii vedúceho družstva. Následne ho požiadal Jozef Gonda, ďalšia ikona medzi spišskonovoveskými funkcionármi, aby prišiel do výkonného výboru klubu. Stal sa tak členom VV a zároveň hlavným usporiadateľom domácich stretnutí. V rámci ročníka 2012/2013, v ktorom sme získali bronzové medaily, už Javorský pôsobil ako poverený šéf BK. Vtedy prvýkrát pozval do výboru dnešného štatutára Ľuba Slaninku. V roku 2015 Rasťo prevzal klub úplne a od minulého roka mal status čestného predsedu klubu.
ĎAKUJEME RASŤO!
Vyburcovali ho strastiplné roky 2015 a 2016, keď Spišiaci prehrali 52 duelov za sebou a vytvorili negatívny rekord v lige. Alebo lepšie napísané – Rasťo si povedal, že fanúšikovia si zaslúžia viac, zvlášť po tom, ako sa klubu neotočili chrbtom ani v tomto období, keď dostával jednu facku (rozumej prehru) za druhou. V roku 2020 sa stal hlavným „idea makerom“ značky Spišskí Rytieri. Spoločne s ďalšími srdciarmi ako Ľubo Slaninka, Michal Búza, Erich Korfanta, atď. (skutočne nechceme zabudnúť na nikoho, kto priložil ruku k dielu) mali smelé plány na spišskonovoveské basketbalové povstanie. Jeho súčasťou mal byť boj o titul v treťom roku existencie Spišských Rytierov, ale už prvá sezóna v novom šate prekonala všetky očakávania. Angažovanie trénera úspechov Tea Hojča sa ukázal ako geniálny ťah, doplnil ho správny výber domácich i zahraničných legionárov. Výsledkom bola zlatá sezóna 2020/2021, keď Spišskí Rytieri triumfovali tak v slovenskej lige ako aj v Slovenskom pohári.
… Vieme, aké náročné je odísť, a sme presvedčení, že sú ľudia, ktorí tajne dúfajú, že si to Rasťo predsa len rozmyslí. Zároveň však jeho dôvody plne chápeme a rešpektujeme. K prirodzenej únave, k chuti odovzdať štafetu nasledovníkom sa pridal (azda aj oprávnený) pocit, že niektorí ľudia si nevážia, čo sa podarilo vybudovať v malej Spišskej „niekde na východe Slovenska, kde nič nie je“. Lenže kým zopár jednotlivcov zrejme kypí závisťou či trpí malosťou, väčšina basketbalovej komunity a nielen na Spiši svorne odkazuje – ĎAKUJEME, RASŤO. ĎAKUJEME TI ZA TO, KAM SI POSUNUL BASKETBAL V SPIŠSKEJ. ĎAKUJEME TI ZA TO, AKO SI SPOPULARIZOVAL BASKETBAL NA SLOVENSKU.
Autor: RÓBERT BUČEK
