Na začiatku fotografovala krásy Slovenského raja, no osud ju zavial až do Mestskej športovej haly v Spišskej Novej Vsi. Tam jej učaroval basketbal a konkrétne mužstvo Spišských Rytierov. Vášeň pre to, čo človek vykonáva, je niekedy dôležitejšia ako desiatky kurzov. Potvrdením tohto tvrdenia je fotografka BARBORA KLORUSOVÁ.
V rámci rubriky ROZHOVOR S… sme tentoraz vyspovedali dámu, ktorú môžete zahliadnuť s fotoaparátom v ruke počas našich domácich zápasov a bez prítomnosti ktorej si azda už ani nevieme predstaviť domáci zápas našich Rytierov.
Pamätáte si, kedy ste vyhotovili svoju prvú fotografiu?
„Nepamätám si to presne, no predpokladám, že svoju prvú fotografiu som urobila ešte ako dieťa pri hre s fotoaparátom.“
Čo vás priviedlo k foteniu?
„Milujem prírodu a keďže bývam blízko Slovenského raja a Tatier, zvykla som tam tráviť dosť veľa času. Raj mi doslova prirástol k srdcu, prešla som ho krížom-krážom. Sama. Bola to moja forma psychohygieny. Každý, kto ho navštívil, vie, že pomenovanie nedostal len tak náhodou. Je to skutočný raj, v ktorom sa ukrýva množstvo prenádherných roklín, vodopádov, lávok, rebríkov, skalných previsov a nedá sa okolo nich len tak prejsť. Tak to všetko začalo. Moje prvotiny, naozaj veľmi amatérskeho rázu, vznikli teda v Raji. Príroda sa neustále mení a chcela som si uchovať nádheru daného okamihu, lebo som vedela, že už o týždeň to bude znova iné. A bola to aj istá forma motivácie pre ľudí a propagácie krás našej prírody.“
Navštívili ste niekedy nejaký kurz fotenia?
„Zatiaľ nie.“
Plánujete sa v budúcnosti na nejaký prihlásiť?
„Pracujem v gastre, je to môj život a neviem si to bez neho ani predstaviť. Istá forma závislosti, ktorú chápu len tí naozaj zanietení. Najmä v tejto dobe. No jeden nikdy nevie, kam ho osud zaveje.“
„Predo mnou bol fotografom generálny manažér, ktorý mal v tom čase aj inú prácu a časovo to už nestíhal. A tak ma oslovil, či by som to neskúsila. Bola to pre mňa veľká výzva.“
Čo vás najviac baví na tomto športe?
„Som fanúšičkou basketbalu, bez toho by to nešlo. Neviem a nechcem robiť veci z donútenia. Každú prácu sa snažím robiť najlepšie, ako viem a dávam do toho maximum. Nie je to fráza. Tí, ktorí ma poznajú, to môžu potvrdiť. Basketbal je rýchly šport, vždy som ho mala rada. A to, že som dostala šancu ho fotiť, je už len pridanou hodnotou.“
Odkedy fotíte basketbalové zápasy Spišských Rytierov?
„Toto je moja šiesta sezóna.“
Čo v rámci basketbalu najradšej fotíte?
„Vyznie to asi zvláštne, no baví ma na tom všetko. Od rutinných oficiálnych individuálnych fotiek až po momentky pri zápasoch – či už ide o hráčov, trénerov, publikum s fanklubom. Každý zápas má iný náboj, hráči sú v rôznych rozpoloženiach. Je zaujímavé sledovať tie emócie, ktoré sa v jednotlivých stretnutiach často ‚bijú‘. Niektorí s emóciami bojujú, iní ich naplno pustia von.“
Máte nejaké prianie čo sa týka vašej práce pre Spišských Rytierov?
„Priala by som nie sebe, ale nám všetkým, aby sme si konečne mohli užiť basketbal so všetkým, čo k tomu patrí. Aby boli tribúny plné, lebo aj hráčom sa hrá oveľa lepšie, keď vidia a cítia podporu a energiu, ktorá prúdi od fanúšikov. Mne tiež trvalo istý čas zvyknúť si na to ticho a na to, že v hľadisku nevidím známe tváre našich skalných.“
Čo najvtipnejšie sa vám počas fotenia zápasov Spišských Rytierov podarilo odfotiť?
„Fotografovať akýkoľvek šport nie je jednoduché, je to o momentoch. Keďže nie som profesionálna fotografka, o to je to zložitejšie. Vtipné sú občas reakcie hráčov, rozhodcov, publika. Stane sa aj to, že na palubovku počas hry vybehne dieťa, spadne mi k nohám hráč, letí na mňa lopta a podobne.“
Na aké obdobie v klube najradšej spomínate?
„Asi každý z nás bude najradšej spomínať na predošlú sezónu, ja nie som výnimkou, veď to bola najlepšia sezóna v klubovej histórii vôbec.“
Ako hodnotíte aktuálny ročník v podaní Spišských Rytierov?
„Po získaní double je náročné vysvetliť komukoľvek, kto očakáva rovnaký zázrak aj v tejto sezóne, že to až také jednoduché nie je. Ani za okolností, že by sme zostali v rovnakej zostave, by to nebolo zaručené. Som však rada, že hráči, ktorí boli oporou tímu, ostali. Začiatok sezóny nám skomplikovali zranenia a následné odchody hráčov, no musím sňať klobúk dole pred vedením klubu, že sa im v takom rýchlom čase podarilo nájsť náhradu, pretože aspoň sčasti viem, aké náročné je to všetko okolo podpísania nových hráčov. Chalani sa našťastie veľmi rýchlo zohrali, chémia zafungovala a Rytieri sú zasa v plnej zbroji pripravení vyhrávať svoje bitky.“
Čo by ste zaželali Spišským Rytierom do zvyšku sezóny?
„Rytierom želám hlavne pevné zdravie. V tejto dobe to platí minimálne stonásobne. Verím, že pre túto sezónu si už kvótu zranení vyčerpali. Prajem im, aby šťastena stála na ich strane rovnako, ako pri nich stoja aj fanúšikovia. Všetko ostatné majú vo svojich hlavách, rukách a nohách.“
