Akiste ste si pri sledovaní basketbalových zápasov našich Rytierov všimli, že okrem hráčov, trénerov, rozhodcov a realizačného tímov sa o pravú basketbalovú show stará aj partička okolo „stolíka“. Jedná sa o tím ľudí, ktorý má pod palcom časomieru, moderovanie zápasu, či správne nahadzovanie štatistík. A neodmysliteľnou súčasťou toho „novoveského“ stolíka je už dlhé roky chlapík, ktorý sa venuje štatistikám a vďaka ktorému si tí, ktorí sa na basket dostať nemohli ,prezerajú štatistický live prenos – Maťo Janikov.
„Stolík“, ako sa familiárne hovorí priestoru, ktorý v podstate dopĺňa a pomáha rozhodcovskému triu sa stal prechodným basketbalovým domovom pre hlavného aktéra nášho rozhovoru. Rekreačný hráč basketbalu, futbalu, milovník prírody a hubárčenia zažil s hráčmi , trénermi i rozhodcami „live“ nemalo veselých príhod. „Najvtipnejšie pri stolíku je, keď k nám príde nejaký hráč, najmä zahraničný, povedať že ste mu nezapísali doskok, alebo asistenciu a jeho mužstvo prehráva o 30 bodov. To mi príde fakt vtipné. Ale tým, že som blízko pri striedačkách počujem často trénerov pri oddychových časoch a to býva niekedy tiež celkom zábavné,“ poodhaľuje dianie okolo stolíka. Maťo je súčasťou tohto „magického“ priestoru už pekných pár rokov.Za ten čas sa v rytierskej kabíne premleli desiatky hráčov. A na ktorých má tie najlepšie spomienky? „Zažil som veľa hráčov. Sú basketbalisti ktorých som si obľúbil ľudsky ,a niektorí boli basketbalovo skvelí. Mal som rád Igora Peštu, takého bojovníka a driča by chcel mať v tíme každý. Acker bol fantastický strelec, Marko Kragič je jeden z nezabudnuteľných, ale v dobrom spomínam aj na Marcela Madaja ,či Vila Ridzoňa, to sú dodnes moji kamaráti. Ale dá sa povedať , že v každom ročníku sa nájde niekto, kto ma zaujme. Najkrajší zážitok je ťažké vybrať. Samozrejme titul a pohár v jednom roku je jeden z nich, ale pre mňa bolo skvelým zážitkom aj víťazstvo v pohári, keď sme otočili proti veľmi silnému Interu manko 30 – tich bodov. Tých pekných je určite viac ,ale tieto si budem pamätať určite dlho. Tie horšie sa snažím vytesniť z hlavy a zabudnúť. Príšerná bola sezóna bez ľudí kvôli covidu ,bolo to veľmi smutné a samozrejme naša dlhá a neslávna séria bez víťazstva,“ dodáva sympatický Maťo.
Keďže „stolík“ slúži v prvom rade ako technická pomoc rozhodcom, nedalo nám, aby sme sa ho neopýtali, ktorý rozhodca na Slovensku je pre neho naj a prečo a ako vníma citlivú tému dôležitých mužov i žien s píšťalkami. Neotáľal ani sekundu a nezaprel v sebe lokálpatriota. „Pre mňa je v lige najlepší rozhodca Marek Kukelčik, len škoda že naše zápasy píska veľmi málo lebo je Spišiak. On si vie spraviť poriadok na ihrisku, je to bývalý hráč, tak možno aj preto vidí veci inak. Zdenko Zubák tiež patrí medzi mojich obľúbených. Ja by som sa celkom nenazval rozhodcom, ale verím že to rozhodcovia nemajú ľahké. Basketbal je zvláštny šport v tom, že jeden a ten istý zákrok vníma každý rozhodca inak ,a stále si to dokáže obhájiť .Čo je pre jedného faul ,pre iného určite nie .Byť rozhodcom nie je ľahké, ale mne chýba nejaký rovnaký jeden meter, alebo nejaká rovnaká komunikácia. Potom zbytočne vznikajú situácie ktoré sa u nás štandardne riešia technickými chybami, lebo je ťažké pripraviť mužstvo na nejakú hru, alebo obranu, keď raz sa píska všetko, potom zase skoro nič a niektoré zápasy sa práve týmto kazia. Rozhodcovia sú terčom kritiky takmer vždy. My Slováci sme takí, vždy niekto na vine byť musí a je len na rozhodcoch si to ustrážiť. Je veľa mladých arbitrov ,ktorí si budujú rešpekt cez technické chyby namiesto toho, aby na sebe pracovali., To sa mi nepáči ,keď človek pozerá basket v Európe a nemusíme ísť ani ďaleko, stačí do Čiech, tam to vyzerá úplne inak, a to je potom aj obraz našej ligy,“ pridáva svoj pohľad na citlivú tému Janikov. Tak poprajme Matejovi veľa dobrých rozhodnutí, správne pripísané doskoky, asistencie, či bloky a rýchle oko, či prsty, vďaka ktorým si môžeme vychutnať basketbal aj za obrazovkou compu, či mobilného telefónu.
Oliver Buza
