OFFICIÁLNY WEB KLUBU
Spišskí Rytieri

Aktuálny pohľad do kuchyne Rytierov

Spišskí Rytieri vstúpili do svojej oslavnej sezóny solídne. Zdalo sa, že tím, ktorý vyskladal skúsený trénersky mág Teo Hojč šliape dobre. Domovská hala za Hornádom sa stala v našej lige priam nedobytnou pevnosťou, aj výkony v ENBL naznačovali, že sezóna 2024/25 kráča správnym smerom. V ostatných zápasoch sa však začalo rytierske brnenie rozpadať. Hlavne výsledky na palubovkách súperov robia manažmentu vrásky. O aktuálnej situácii sme sa porozprávali s GM Spišských Rytierov Michalom Búzom.

Po solídnom vstupe do sezóny prišla kríza. Kde hľadať jej príčiny?

V prvom rade chcem podotknúť, že odohrať sezónu bez zaváhaní je v našich podmienkach takmer nemožné. Na každý tím doľahne väčšia , či menšia kríza a práve takou si prechádzame v súčasnosti my. Určite nás to nijako neteší, no chcem ubezpečiť fanúšikov, že hľadáme cesty ako z toho von. Nebudem používať žiadne výhovorky, sústredím sa na fakty.

Tak si to poďme rozobrať na drobné…

Na konci minulej sezóny sa nám rozpadla slovenská os tímu. V lete odišli Mrviš, Fusek a Hlivák, čo sa ukazuje ako veľký zásah do tímu. Na Spiš sme dotiahli Páleníka, mali sme za to, že slovenské trio Páleník – Juríček – Antoni doplnení mladíkmi vytvoria dobré slovenské podhubie. Ono to na začiatku aj celkom fungovalo, no potom zaúradovali zranenia, čo sa na výkonoch jednoducho odraziť muselo. Mrzí ma hlavne zranenie nášho kapitána Antoniho, ten je minimálne do Troch kráľov mimo, má zlomenú kostičku v zápästí. Menšie zranenia postihli aj Juríčka, ten sa po nich len ťažko dostáva do formy a určite netajíme, že aj od neho očakávame viac. Juraj Páleník síce už odohral v našej súťaži poriadnu porciu zápasov, stále však má len 24 rokov a navyše hrá na špecifickej pozícii, kde jednoducho potrebuje loptu na streľbu. No najväčší problém vidím inde.

Kde?
Nebojujeme. Chýba nám pravý líder na palubovke i v kabíne. Dostaneme sa v zápasoch do manka, skloníme hlavy a prestaneme hrať. Aj preto ma mrzí zranenie Antoniho, pretože on často dvíhal zástavu. Mladíci sa snažia, no u nich potrebujeme čas, tam sa to oklamať nijako nedá. Na druhej strane mám často v zápasoch pocit, že sme „prečítaní“, no to je už na tréneroch , aby to zmenili.

Čo legionári?
Ošemetná otázka. Vždy je to pred sezónou lotéria. Je pravdou , že náš tréner strávil pred sezónou hodiny a hodiny pred videom a musím skonštatovať, že žiaden „prúser“ sme tu nedoniesli. Ale pravdou je aj to, že nik z nich v rámci našej liga extra nevyčnieva. V ostaných ročníkoch sme tu mali Washingtona, Kigaba, tých sme dokonca posunuli do nemeckej najvyššej súťaže, teraz takýto bonus chýba. Poviem to tak, že žiadne výrazné sklamanie to nie je, ale ani žiadne výrazné nadšenie to nie je. Ono je to samozrejme limitované aj rozpočtom a aj tým, že liga sa maximálne vyrovnala.

Tak ako z toho von?
Sú dve cesty. Urobiť rez do kádra, alebo sa zavrieť do haly a ešte tvrdšie trénovať a vyžmýkať z toho čo máme k dispozícii maximum. Sme jediným tímom v lige, ktorý ešte neurobil v kádri zmeny
a možno nastal čas zaoberať sa týmto. V posledných dňoch sme mali viacero sedení, uvidíme akou cestou sa napokon poberieme. Nik nemá miesto garantované a jediným kritériom sú výkony a ochota nechať na palubovke srdce. Nedisponujeme gigantickým rozpočtom a práve bojovnosť a nezlomnosť boli vždy našimi hlavnými črtami. Buď to v chalanoch prebudíme, alebo nastanú zmeny.

Kýve sa stolička pod trénerom Hojčom?
Nie, ten má našu plnú dôveru, nad touto otázkou sme sa vôbec nezamýšľali.

Čaká nás špecifický víkend. Priblížte fanúšikom v čom.
Od začiatku sezóny ideme v marketingovom móde 75/20. A práve tento víkend tomu dáme aj akýsi vizuálny charakter. V sobotu pred zápasom s Handlovou sme pozvali takmer všetkých, ktorí sa zaslúžili o to, že sme pred 20 – timi rokmi postúpili do extraligy a odvtedy môžu naši fanúšikovia sledovať špičkový slovensky basketbal v našej hale. Som rád, že drvivá väčšina pozvanie prijala a teší ma , že pred zápasom s Handlovou ich našim fanúšikom pripomenieme a zaspomíname si na tie krásne chvíle. Navyše uvedieme do života aj druhú časť knihy z histórie spišskonovoveského basketbalu. Čaká nás výživná sobota, budem nesmierne rád, ak sa aj napriek výsledkovej mizérii z posledných zápasov, zídeme v hale v čo najväčšom počte. Zároveň chcem týmto našich verných fanúšikov poprosiť o trpezlivosť. Prešli sme spolu riadny kus cesty, zažili mnoho vrcholov a pádov a ja som presvedčený, že aj ich pomocou sa vyhrabeme aj z tohto. Chcem všetkým popriať tie pravé Vianoce, nech ste všetci hlavne zdraví a rytiersky nabudení.

Oliver Buza

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *